Cez chrbát Babej hory sa tiahne hlavná európska rozvodnica. To znamená, že vody opadajúce zo severných svahov masívu smerujú do Baltického mora a tie z južných – do Čierneho mora. Dokonale zachovaná vysokohorská príroda, s kompletnými pásmami, bola príčinou pripojenia Babiohorského národného parku k sieti Natura 2000 a v roku 1977 ho UNESCO uznalo za rezerváciu biosféry. K tým posledným sú zahrnuté iba unikátne územia, ktoré činnosť človeka nezničila.PrírodaVeľké vyvýšeniny masívu Babej hory, vrátane rôznorodých atmosferických podmienok, majú vplyv na to, že sa tu nachádza rastlinný stupeň analogický k stupňom vo vysokých horách, napr. v Tatrách. Úžasné lesy rastúce v dolnej časti pásma (dolný horský les) sú zvyškom po prastarom, prírodnom karpatskom pralese. V ich ruinách je možné nájsť mnoho zriedkavých chránených rastlín. V hornom horskom lese, kde dominuje smrek, je prírodnou zaujímavosťou lazerník archangelikový, rastlina, ktorej výskyt sa obmedzuje iba do babiohorského masívu a ktorá sa stala symbolom parku. Pásmo kosodreviny je kráľovstvom kríkov, a najvyšší stupeň – alpský, pritúlený k zemi alebo k skalám, malých bylinných rastlín. Nachádza sa tu ďalší endemit (druh vyskytujúci sa na určitom území) – nenápadný, ozdobený bielymi kvietkami rožec alpínsky.