Späť

Kultura w Małopolsce

Kultura w Małopolsce

Widok na krakowskie sukiennice, niski budynek z arkadami i zdobnymi szczytami
Kraków to miasto wyjątkowe – ponad tysiącletnia historia, niezwykłe skarby architektury, wielowiekowe tradycje, dzieła sztuki, mnóstwo kościołów i zabytkowych budynków. To także miejsce, które rokrocznie zajmuje wysokie pozycje w rankingach najpiękniejszych i najchętniej odwiedzanych przez turystów miast Europy. Nic w tym dziwnego! Bogata historia jest tu bowiem widoczna niemal na każdym kroku, a artystyczny duch wręcz unosi się nad ulicami Starego Miasta. Tymi samymi, którymi na przestrzeni wieków przechadzali się znamienici arystokraci, duchowni, literaci i artyści. Niezwykłego ducha kultury poczuć można jednak w całym województwie, które zaprasza miłośników nie tylko sztuki, ale też i historii i architektury do odwiedzenia tutejszych perełek. 

Späť

Ľudové kroje

Ľudové kroje

Haft zdobiący strój podhalański
Któż nie zna stroju Krakowiaka, z dumnie noszonym na rogatywce pawim piórem, lub góralskiego kapelusza obwiedzionego muszelkami i też ozdobionego piórkiem! Skrzące się cekinami gorsety i grube sznury korali oraz kolorowe spódnice dziewcząt, misternie wyszyte parzenice na góralskich portkach – ludowe stroje w Małopolsce mienią się wyrazistymi barwami i zachwycają różnorodnością wzorów oraz ornamentów. Najbardziej znane są ubiory Krakowiaków z okolic Krakowa oraz górali podhalańskich, lecz nie są to jedyne rodzaje strojów ludowych w regionie. Odmienne było tradycyjne odzienie Łemków i Rusinów z Beskidów Sądeckiego i Niskiego, inaczej także nosili się górale ze Spiszu czy Orawy, jak i Lachowie z ziemi sądeckiej.

 
 

Kto nepozná kroj Krakovčana, s hrdo noseným pávím perom na štvorhrannej vojenskej čiapke alebo goralský klobúk obklopený mušličkami a taktiež ozdobený pierkom! Lesknúce sa korzety a hrubé šnúry korálov, ako aj farebné sukne dievčat, zaujímavo vyšité „parzenice“ na goralských nohaviciach – ľudové kroje v Malopoľsku sa odlišujú výraznými farbami a očarujú rôznorodými vzormi, ako aj ornamentmi. Najznámejšie sú odevy Krakovčanov z okolia Krakova, ako aj podhalanských goralov, ale nie sú to jediné druhy ľudových krojov v regióne. Iné bolo tradičné oblečenie lemkov a rusínov z Sądeckých a Nízkych Beskýd, inak sa obliekali gorali zo Spiša alebo Oravy, ako aj lachovia zo sądeckej zeme.



  

Krakovčania sú známi vďaka farebným odevom. Mužský kroj sa skladal z bielej plátenej košele a nohavíc s pásikmi (červené pásiky) zakasaných do topánok. Na to sa zakladal tmavomodrý kaftan ozdobený červenými strapcami a kovovými guličkami, prepásaný opaskom, na vrchu dlhá, vlnená biela halena s červenými strapcami. Celok dopĺňala pokrývka hlavy: klobúk celender alebo vlnená magierka (čiapka), ako aj, najčastejšie spájaná s krojom krakovčanov, červená štvorhranná vojenská čiapka s pávím perom a farebnými stužkami. Na bielu vyšívanú košeľu si ženy obliekali čierny alebo tmavomodrý korzet. Bol to najozdobnejší prvok kroja: so širokými farebnými stužkami, ozdobnými vyšívkami a gombíkmi. Kvetovaná sukňa, prepásaná tylovou, bielo výšívanou zásterou, bola obliekaná na rubáš a na nohách mali ženy vysoké čižmy. Kroj manželiek dopĺňali chusty, slečny chodili s odkrytými vlasmi, najčastejšie zapletenými do dlhého vrkoča.



      

Lachovia obývajú veľkú časť Beskýd a hlavne sądecké územie. Ich kroj je veľmi originálny, hoci nie príliš známy, predstavuje (hlavne u lachov sądeckých) spojenie prvkov krakovského kroja s goralskými. Odlišuje sa neobyčajnými ozdobami a bohatými ornamentami. Muži si obliekali modré nohavice a kaftany olemované širokými výšivkami, s mnohými mosadznými gombíkmi a strapcami z farebnej vlny. Pod spodom nosili biele košele, sťahované širokým, tak ako aj gorali, koženým opaskom a občas zapínané goralskou sponkou pod krkom. Ženy nosili hodvábne korzety a sukne, najčastejšie v tmavomodrej farbe.



  

Lemkovia z Nízkych a Sądeckých Beskýd nosili úplne iný kroj. Mužov odlišoval dlhý plášť, nazývaný kabaňa, z hnedého plátna, s charakteristickým golierom padajúcim na plecia, ku ktorému boli prišité dlhé strapce. Pod spodom sa nosili krátke modré vesty a biele košele, ako aj biele nohavice. Ženy mali tenké biele košele farebne vyšívané pri goliery a manžetách, na ktoré si obliekali modré alebo čierne korzety s vyšívanými kvetmi. Kartúnové sukne boli tmavé a zdobené zvislo vyšívanými farebnými stužkami. Na nohy si obúvali krpce.


 
 

Podhalanskí gorali, žijúci na úpätí tatranských strmých vrcholov sú dodnes hrdí zo svojho pekného, tradičného kroja. Práve preto na Podhalu môžete veľmi ľahko stretnúť regionálne ľudové odevy. Je sa na čo pozerať! Ženy si obliekajú zaujímavo vykonané kožené krpce (ploché topánočky), ako aj farebné sukne s plátenou zásterou a rubášom na spodku. Ľanovú košelu ozdobenú bielymi výšivkami zakrýva hodvábny, červený alebo čierny korzet, často zdobený farebnou výšivkou s motívom krasovlasa alebo ľalie, t.j. ľalie zlatohlavej. Celok zdobia hrubé šnúry korálov a v prípade chladu si na vrch obliekajú kožuchy. Gorali si obliekajú biele košele so zdobenou kovovou sponkou pod krkom, na ktorú si obliekajú huňu (kabát) alebo kabaňu (plášť zo súkna), zdobené výšivkami. Široký, kožený pás, za ktorým sa kedysi nosievali pištole, udržiava biele nohavice zo súkna s vyšívanými „parzenicami“ (ozdobná výšivka) a čiernym lampasom, na nohy si obúvajú kožené krpce. Celok je doplnený čiernym filcovaným klobúkom s mušličkami a pierkom, ako aj valaškou.


 
 

Pieninskí gorali si na bielu košeľu obliekali modrú vestu, bohato zdobenú výšivkami a k tomu biele goralské nohavice s „parzenicami“. Celok kroju dopĺňal čierny klobúk s pásom napodobňujúcim šnúru mušlí. Kedysi boli vrchným odevom biele alebo hnedé kabane zdobené výšivkami. Tradičný ženský kroj bol skoro taký istý ako iné goralské ženské kroje. Jeho charakterstickými prvkami sú: biela košeľa s veľkými goliermi ozdobenými výšivkami, na ktorý sa obliekal čierny alebo červený korzet, kvetované sukne, vyšívané zástery a krpce.

Spišskí gorali, nazývaní Spišiaci, bývajú na Spiši, na východe od Podhala. Ich kroje sa odlišujú dokonca aj medzi jednotlivými dedinami. Aj tu sa nosili biele nohavice s „parzenicami“ a k tomu vesta a halena. Ženy a dievčatá si obliekali biele blúzky, často s rukávmi olemovanými výšivkami a charakteristické korzety s dekoltom vyrezaným do zuba. Na nohy len zriedkakedy obúvali krpce, skôr si vyberali vysoké čižmy.

Babiohorania, obývajúci Zawoju a okolie, nosili biele nohavice, avšak „parzenice“ na nich boli trochu skromnejšie, vrchný odev, čiže huňa, bol hnedý a siahal až do kolien. Ženy si obliekali tmavomodré sukne s bielym malým vzorom, populárna bola aj tzv. jadwiśka, čiže dopasovaný kaftanik. Na druhej stranej Babiej hory, na Orawe, nosili ženy blúzky s kratším rukávom siahajúcim iba po lakeť, za to so širokou čipkovanou obrubou okolo manžety a dekoltu. Veľmi rady si obliekali aj korzety a sukne z toho istého kvetovaného materiálu. Muži, taktiež nosiaci biele nohavice s „parzenicami“, si na košeľu obliekali čierne vesty s bielymi gombíkmi a hnedou huňou.

spódnice z białym drobnym wzorem, popularna była też tzw. jadwiśka, czyli dopasowany kaftanik. Po drugiej stronie Babiej Góry, na Orawach, kobiety nosiły bluzeczki z krótszym rękawem, bo tylko do łokcia, za to z szeroką koronkową falbanką wokół mankietu i dekoltu. Chętnie przywdziewały też gorsety i spódnice z tego samego kwiecistego materiału. Mężczyźni, również tutaj noszący białe spodnie z parzenicami, na koszule nakładali czarne kamizelki z białymi guziczkami i brązową gunię.

 

Multimédiá