Veľká noc

Kolorowe pisanki

Veľká noc, čiže Slávnosť pánovho vstania z mŕtvych, je najstarším a najväčším kresťanským sviatkom, sláveným na pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V súčasnosti sa slávnosť veľkonočných sviatkov spája s desiatkami rôznych zvykov, tradícií a obradov, ktoré svoje korene majú nielen v kresťanstve, ale aj v pohanskej viere. Jarný termín, na ktorý pripadá Veľká noc (vždy počas prvej nedele po prvom jarnom splne mesiaca) má vplyv na to, že s týmto sviatkom je spojených mnoho obradov a zvykov zdôrazňujúcich ukončenie zimy a začiatok jari.

 

Velka noc   

Palmová nedeľa pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou, oslavujúc slávnostný príchod Ježiša do Jerozolimy. Veriaci idú v tento deň do kostolov s palmami alebo kyticami bahniatok. Je to nielen pamäť o udalostiach uvedených v Evangelii, ale aj prejav dávnych ľudových povier, hovoriacich o prebudení sa prírody do života spolu s koncom zimy a začiatkom jari. Preto sa Palmová nedeľa nazývala aj Kvetná nedeľa alebo Vrbová nedeľa. V tento deň chlapci prezelečení do kožuchov obrátených naopak, v kužeľovitých čiapkach ozdobených farebným papierom a tvárou zašpinenou smolou, chodia z rána po krakovských dedinách, o. i. Zielonkach, Bibiciach alebo Tomaszowiciach. Chlapci spievajú a prajú veselé sviatky, za čo dostávajú malé milodary a sviatočné pochúťky. Zvyk pochádza z dávnej tradície krakovských študentov, ktorí týmto spôsobom chodili po domoch krakovských mešťanov.  

 
Velka noc   

Veľký týždeň, nesledujúci po Palmovej nedeli, je časom očakávaní na Veľkú noc. Každý jeho deň má svoju určitú náboženskú symboliku, preto mnoho veriacich chodí do kostola na každodenné omše v priebehu týždňa. Neobyčajne slávnostné sú obrady Veľkého týždňa v sanktuáriu Božieho hrobu v Miechowe. Počas Palmovej nedele sa tu inscenizujú procesie s Ježišom na oslíku, počas Veľkého utorka sa omša Krížovej cesty uskutočňuje v procesii obchádzajúcej mesto, avšak veľkopiatková Krížová cesta obchádza ochodze kláštoru Božieho hrobu.

 
Velka noc   

Mistéria pánovho utrpenia v sanktuáriu v Kalvárii Zebrzydowskej priťahujú mnoho pútnikov, ako aj početnejšie skupiny turistov. Obrady sa začínajú inscenizáciou slávnostného príchodu Ježiša do Jerozolimy počas Palmovej nedele. Počas Veľkej stredy sa odohráva o. i. príchod pútnikov do svätyne, Judášova zrada a zhromaždenie Sanhedrinu. Vo Veľký štvrtok sa uskutočňuje obrad umývania nôh apoštolom a potom procesia do Getsemanskej záhrady, zadržanie Ježiša strážnikmi a útek apoštolov do paláca Kajfáša, kde nasleduje scéna zapretia sv. Petra. Ďalší priebeh predstavenia pripadá na Veľký piatok, keď sa inscenizácia končí vo chvíli odsúdenia Ježiša na smrť na kríži, potom sa začína tradičná krížová cesta. Trochu menšie mistéria Ježišovho utrpenia sa odohrávajú aj v kláštore Bernardínov v Alwerni.

 
Velka noc   

Veľkonočné vajíčka tradične pripravované pred Veľkou nocou. Škrupinky vajíčok sa farbia prírodnými metódami a ozdobujú rôznymi vzormi. Pre ochotných sa organizujú workshopy ozdobovania vajíčok tradičnými metódami; na takéto práce sa môžete vybrať napr. do Stryszawy (www. stryszawa.pl)

 
Velka noc   

Veľká sobota, posledný deň Veľkého pôstu pred Veľkonočnou nedeľou, je časom radostného očakávania, ako aj časom na posvätenie pokrmov pripravovaných na sviatočný stôl. V celom regióne sa veriaci zberajú do kostolov, nesú košíky s „posviackou“. Nemôžu chýbať veľkonočné vajíčka, čiže symbol nového života, a baránok z cesta alebo cukru, ktorý symbolizuje umučeného Ježiša. Do košíka sa vkladajú aj kúsky z každej údeniny pripravovanej na sviatky, štipka soli a krajec chleba.

 
Velka noc   

Veľkonočná nedeľa sa začína slávnostnými raňajkami, na ktorých sa podávajú všetky pochúťky z posväteného košíka. Jedenie posvätených pokrmov nadväzuje na večný život, aký dáva verným zmŕtvychvstalý Ježiš. Počas sviatočného obedu si môžete vychutnávať také jedlá ako žurek na srvátke alebo chrenovú polievku. Na malopoľských stoloch sa často objavuje boršč so smotanou pripravovaný na vývare z údeniny, s bielou klobásou.

 
Velka noc     Veľkonočný pondelok, čiže veľkonočná oblievačka, druhý deň veľkonočných sviatkov, je časom, kedy mohli byť dievčatá tradične oblievané vodou číhajúcimi na nich chlapcami. Táto tradícia je echom pohanských zvykov súvisiacich so symbolickým jarným očistením od špiny a chorôb. Inou tradíciou je Siuda baba, čiže muž prezlečený za ženu, s ružencom zo zemiakov v ruke a tvárou pomaľovanou sadzou, číha v okolí Wieliczky práve na veľkonočný pondelok. Krúži okolo kostola v sprievode cigána s tvárou od smoly a s bičom. Táto tradícia má svoje korene v legende o pohanskej svätyni bohyne Ledy v Lednici Górnej  pri Wieliczke. Horel v nej svätý oheň, ktorý mala udržiavať kňažka plniaca svoju funkciu počas roka. Potom, začadená od sedenia pri ohni, hľadala po domoch panny, ktoré by ju mohli nahradiť. Siuda baba dodnes hľadá dievčatá, ale kvôli tomu, aby sa vykúpili peniažtekmi alebo bozkom, čo sa končí povinným zašpinením od sadze.