Stretnutie s Popradom

Zakola Popradu - rzeka meandrująca pomiędzy górami
Bola bohyňou, matkou živiteľkou, orientačným bodom, jedinou cestou, obchodnou trasou, príbytkom rusaliek, vodníkov, vodných démonov, hranicou, sprievodcom, miestom práce a odpočinku, postrachom a upokojením... Rieka Poprad, o ktorej Józef Piłsudski povedal – „najzábavnejšia rieka, akú poznám...“ V čom spočíva jej fenomén?

NEOTOČÍŠ POPRAD, NEZASTAVÍŠ HALNÉHO...

Poprad pramení v slovenských Tatrách vo výške asi 1950 m n. m. Spočiatku bystré vody Popradu míňajú predpolie Nízkych Tatier a stáčajú sa k východu, aby čoskoro prenikli do Popradskej kotliny majúcej približne 30 km2. K rozhodujúcej zmene smeru rieky na sever dochádza v okolí mesta s rovnakým názvom ako nesie rieka – Popradu. Čo je prekvapivé – i keď koryto Popradu leží v tomto regióne o niekoľko desiatok metrov vyššie než je úroveň o 5,5 km vzdialeného Hornádu – rieky sa nestekajú. Poprad je jediná rieka vytekajúca na južných svahoch Tatier, ktorá preráža reťazec beskydských hôr a tečie k Visle. Vďaka tejto jedinečnej skutočnosti pomenovali naši susedia Poprad „neverná rieka“. Rieka prekračuje poľskú hranicu pri Leluchowe. Tu začína najkrajšia časť kotliny. Charakteristické, najznámejšie úseky lesnatého popradského toku ležia južne od Muszyny, okolo Żegiestowa-Zdroja, Piwnicznej a Rytra.

Poprad tvorí najdlhší kaňon v Poľsku. Dĺžka rieky je 169,8 km a o jej jedinečnom meandrovaní vypovedá skutočnosť, že vzdušnou čarou meria vzdialenosť medzi prameňom a ústím necelých 60 km. Hĺbka rieky všeobecne nie je príliš veľká, ide o asi 1,5 m. To ale neznamená, že sa nevyskytujú hlbšie miesta, ako sú napr. Čierne víry v okolí Muszyny, kde za normálnej výšky vodnej hladiny hĺbka rieky vie dosiahnuť 6 – 8 m. Poprad v úseku dlhom 31,1 km tvorí hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Nezabúdajme ale, že Slovensko vo svojej súčasnej podobe existuje od roku 1993. Až do konca 1. svetovej vojny tvorilo Slovensko časť Uhorska, preto sa v popevkoch popradských horalov spieva o „uhorskej strane“.

 

POPRADSKÁ BRÁNA

Prítomnosť Popradu v kultúre Sadeckých Beskýd a dokonca celých Karpát výrazne prevyšuje jeho geografické parametre. To má svoje korene v histórii a topografii rieky. Od prehistorických dôb viedli cez Karpaty obchodné trasy, prechádzali tadiaľ diplomatické a vojenské výpravy. Spojenie medzi horami a nepriestupným pralesom umožňovali len rieky a doslova niekoľko údolí spájajúcich hlavné cesty na južnej strane Karpát s trasami k Baltu. A tu, ako k tomu stvorená, bola rieka Poprad. Tento jedinečný sprievodca viedol kupecké karavány, vojská, hodnostárov a diplomatov, drobných tulákov a ctihodných prírodovedcov. Z Poľska sa na juh vozila soľ, olovo, súkno. Dovážala sa meď, vosk, kone, bravy, víno, ovocie. Takýto komunikačný systém vyžadoval zodpovedajúce zaistenie, odtiaľ sa vzali na kopcoch umiestnené hrady a pevnosti. V priebehu rokov, skôr stáročí, táto cesta strácala na význame, až sa Poprad stal únikom pre kúpeľných hostí a kúpele v ňom boli považované za zdraviu prospešné. V súčasnosti na žiadnom úseku rieky nie je oficiálne kúpalisko, takže nie sú vody Popradu monitorované, napriek tomu v nich nie je o milovníkov plávania núdza.

Kolaż zdjęć z produkcji filmów o Popradzie

V rámci programu „Kultúra na sieti“ Národného centra kultúry je realizovaný projekt „Stretnutia nad Popradom“. Okrem iného na stránkach Mestsko-obecného kultúrneho centra v Piwnicznej-Zdroji a na serveri YouTube možno nájsť cyklus videí, v ktorom boli predstavené kúzla Popradskej kotliny. Tejto úlohy sa úspešne chopili: Mariusz Oleksy, Dorota a Grzegorz Śmigowskí, Wanda Łomnicka-Dulak, Stanisław Źrałka, Magdalena Żuber, Maria Lebdowiczowa, Seweryn Łomnicki, Michał Polakiewicz a Mieszko Kluska (Fly Cloud Media). Podporu im poskytol napr. Krzysztof Tomasiak, špecialista na lesné vzdelávanie v Nadlesníctve Piwniczna. Vzniknuté videá sa na internete tešia značnej obľube.

Multimédiá