Jura rada prekvapuje – svedčia o tom miesta ako je kaplnka „na vode“ alebo Afrikanistické múzeum Bogdana Szczygła a Bożeny Szczygieł-Gruszyńskej v Olkuszi. V budove venovanej umeniu a kultúre čierneho kontinentu sa nachádzajú predmety, ktoré pomôžu zoznámiť sa s históriou tohto svetadielu. Vďaka zbierkam osobností, ako sú dr Bogdan Szczygieł, dr Bożena Szczygieł-Gruszyńska, prof. dr hab. Anna Kubarska a Leon Kubarski, sa dozvedáme, ako vyzeral každodenný život kmeňov západnej a strednej Afriky. V olkuszkom múzeu si prezrieme napr. hudobné nástroje, na ktoré radi hrali a stále hrajú ľudia z tejto časti sveta. Staré vyrezávané rituálne bubny, hrkálky alebo lutny nás presvedčia, že Afrika je krajina krásnych tónov a výnimočných umelcov. Okrem hudobných nástrojov si v Afrikanistickom múzeu prezrieme napr. masky používané tamojším obyvateľstvom počas dôležitých ceremoniálov alebo bohatú zbierku maliarstva Čiernej Afriky. Nadšencom do afrických kultúr odporúčame zavítať i do Misijného múzea (Pútnický dom) v Czernej. Táto inštitúcia dokumentuje 44-ročnú službu bosých karmelitánov v Burundi a Rwande. V Misijnom múzeu sa nachádzajú exponáty týkajúce sa každodenného života obyvateľov Afriky.

Pri návšteve v Kocjanovej chalupe v Rabsztyne sa vrátime do Poľska a k jeho domácej kultúre. V tomto dome, postavenom v Olkuszi v roku 1862, sa narodil a žil Antoni Kocjan, konštruktér klzákov a šéf leteckej rozviedky Zväzu ozbrojeného boja/Zemskej armády, ktorý odhalil tajomné nemecké zbrane V1 a V2. V prvých rokoch 21. stor. bola budova rozobraná a prenesená – dnes stojí pri úpätí hradu v Rabsztyne. V súčasnosti Kocjanova chalupa zastáva úlohu miniskanzenu, v ktorom nájdeme vybavenie domácnosti a mnoho pamiatok a fotografií z doby pred viac ako 70 rokmi. Trocha inú tematiku uchopilo Múzeum tvorby Władysława Wołkowského so sídlom v Dvorci Machnických v Olkuszi. V inštitúcii sa nachádzajú práce oceňovaného výtvarného umelca, ktorý si obľúbil prírodné materiály, ako je prútie, trstina, šnúra, ľan alebo kovový drôt. Vďaka návšteve v tejto inštitúcii sa dozviete, prečo sa Wołkowskému vraví autor „Koncepcie poetického bytu“ a „Michal anjel prútia“ – navyše sa možno sami inšpirujete jeho nápadmi!

Históriu Olkusza a okolia spoznáme vďaka zbierkam Múzea požiarnictva Olkuszka a Regionálneho múzea Poľského turistického a vlastivedného spolku v Olkuszi. V kontexte histórie regiónu si pozornosť zaslúžia tiež: Zbierka minerálov Olkuszka a skamenelín Krakovsko-čenstochovskej jury, Múzeum v Pieskowej Skale, Baňa vedomostí o zinku v Bukowne a Karmelitánske múzeum v Czernej.

To, že jura predstavuje predovšetkým jeden z najmalebnejších poľských regiónov, nám pripomína Prírodná expozícia Ojcowského národného parku v Ojcowe. Vďaka premietaniu 3D filmov poznáme jedinečný príbeh utvárania údolia Prądnika. Uvidíme početné geologické a paleontologické exponáty z územia parku a prezrieme si rekonštruovaný interiér jaskyne.
Pokiaľ sa vydáme smerom k severnej hranici malopoľskej časti Jury, priblížime sa k Olkuszi. Ide o jedno z najstarších poľských baníckych miest, v ktorom sa už v 13. stor. ťažili rudy olova a striebra. Pokiaľ ste sa niekedy prechádzali ulicami Olkusze, možno ste vstúpili na Strieborný chodník olkuszkých „gwarkov“. Jeho podstatnú časť tvoria z bronzu zhotovené postavy „gwarkov“, teda olkuszkých baníkov, umiestnené na podstavcoch z červeného parczewského zlepenca. Chodník si možno prejsť s využitím bezplatného audiosprievodcu. Olkusz si – i napriek striebornému bohatstvu, na roky svojej slávy musela ešte niekoľko storočí počkať. K prelomu došlo v 19. storočí, kedy sa v osade rozvíjalo baníctvo zinkových a olovených rúd. Pokiaľ sa dnes prechádzame uličkami mesta, uvidíme okrem iného baštu, mestské hradby, historické domy na námestí alebo baziliku sv. Ondreja (vyplatí sa nazrieť do interiéru kostola, pretože skrýva najstarší organ v Poľsku a polyptych). Možno dôjdete i k Starému cintorínu zo začiatku 19. stor. (kde odpočíva plk. Francesco Nullo, ktorý padol, keď bojoval za nezávislosť Poľska počas januárového povstania), židovskému cintorínu alebo vojenskému cintorínu. V Skale, Bydline, Ciepliciach a Kalisi nájdeme pozostatky po veľkej vojne, ktoré sa nachádzajú na Trase východného frontu 1. svetovej vojny.