Gorce a Ostrovné Beskydy

Polana na szczycie wzniesienia, w otoczeniu lasów, widoczny szlak.
Tym, którzy chcą połączyć aktywny wypoczynek z solidną dawką wiedzy polecamy trasy tematyczne – Szlak Architektury Drewnianej i Szlak Cysterski. Oba te szlaki mają przede wszystkim charakter sakralny. Szlak Cysterski, łączy obiekty związane z zakonem cystersów. Wiele z nich, w tym Opactwo OO. Cystersów w Szczyrzycu, sięga czasów średniowiecza. Co ciekawe, pochodzące z XIII w. sanktuarium jest zarazem jedynym nieprzerwanie istniejącym klasztorem cystersów na ziemiach polskich. Zwiedzając kościół, warto również zajrzeć do przyklasztornego muzeum, w którym zobaczymy m.in. kolekcję monet, broni, minerałów, a nawet unikalny zbiór etykiet szczyrzyckiego piwa. Interesującą propozycją są również Szlaki Papieskie, które wyznaczono, aby upamiętnić Ojca Świętego Jana Pawła II i jego miłość do polskich gór.
Tým, ktorí chcú spojiť aktívny odpočinok s poriadnou dávkou znalostí, odporúčame tematické trasy – Chodník drevenej architektúry a Cisterciánsky chodník. Obe tieto trasy majú predovšetkým sakrálny charakter. Cisterciánsky chodník spája objekty spojené s cisterciánskym rádom. Mnohé z nich, vrátane cisterciánskeho kláštora v Szczyrzyci, siahajú do doby stredoveku. Je zaujímavé, že z 13. stor. pochádzajúce pútnické miesto je zároveň jediný, nepretržite existujúci cisterciánsky kláštor v Poľsku. Pri prehliadke kostola môžeme nazrieť i do múzea, ktoré pôsobí pri kláštore, kde uvidíme napr. zbierku mincí, zbraní, minerálov a dokonca i unikátnu zbierku etikiet szczyrzyckého piva. Zaujímavou možnosťou sú tiež Pápežské chodníky vytýčené na pripomenutie svätého otca Jana Pavla II. a jeho lásky k poľským horám. Symbolické otvorenie a posvätenie Pápežských chodníkov v poľských horách prebehlo 26. mája 2003 v Rabke Zdroji. V Kúpeľnom parku bol toho dňa odhalený pomník Jána Pavla II. turistami, ktorý otvára viac než 200 kilometrový Pápežský chodník v Ostrovných Beskydách a Gorciach. Opomenúť by sme nemali ani Chodník valašskej kultúry – cezhraničný chodník prírodno-kultúrneho dedičstva, spojeného s pastierskou tradíciou v Karpatoch. Chodník vedie územím s krásnou krajinou, vysokohorskými čistinami a impulz na ho vytvorenie vzišiel z Ochotnice, kde sú valašské tradície naďalej viditeľné. Môžeme sa vydať na túru z Ochotnice Górnej a cez potok Jamne, salaš „u Bucka”, kde si môžeme zakúpiť tradičné syry a zblízka sa pozrieť na tradičné pasenie oviec, následne prejsť cez Magurku a zakončiť putovanie na Ustrzyku.

V Gorciach a Ostrovných Beskydách sa naďalej kultivuje mnoho ľudových tradícií, ako sú dziady śmiguśne (slamené maškary) v Dobrej, ktoré pripomínajú nájazd Tatárov z 13. storočia. Obyvatelia Dobrej poskytli úkryt zajatcom, ktorí utiekli z tatárskeho otroctva po nájazde na cisterciánsky kláštor v Szczyrzyci. Ľudia hľadajúci ochranu pred zimou sa doobliekli do slamených snopov. Na pamiatku týchto udalostí si mladí chlapci sami zhotovujú odevy, v ktorých vychádzajú na ulicu na Veľkonočný pondelok. Táto tradícia prechádza z generácie na generáciu. 
V regióne sa pestujú tiež kulinárske tradície. Kuchyňou bohatou na výnimočné chute sa môže pochváliť predovšetkým Łącko. Práve tu prebieha Slávnosť kvitnúcich jabloní a Slávnosť zbierania ovocia. Táto nenápadná obec na juhu Malopoľska je preslávená pestovaním, podľa historických správ sa tu ovocie pestovalo už v 12. stor. Miestni sadiči a roľníci dodnes s pýchou prezentujú łącké jablká – výnimočne zlatisté a šťavnaté. Okrem toho sa počas Łąckého zbierania ovocia prezentuje svetu łącká slivovica. Tento silný alkohol nie je avšak jediný v okolí preslávený – vedľa neho musíme zmieniť tiež Żytek (inak Żytniówku). Na výrobu Żytku sa používa žito, liehovarnícke kvasnice a čistá a nechlórovaná voda z miestnych prameňov. Keď zostaneme pri téme alkoholu, nemôžeme vynechať ani szczyrzycké pivo známe už v 1. polovici 17. stor. 

Medzi pokrmami Ostrovných Beskýd sa najväčšej sláve teší kapuśniorka (kapustová polievka) s hubami, ktorá stále predstavuje jedno z hlavných jedál podávaných počas štedrovečernej večere. Medzi produkty regionálnej kuchyne hodné pozornosti patria tiež: męcińský chlieb, sušené a údené slivky (ktorým sa vraví suska sechlońska), malopoľský medovicový med, placky z plechu a jodłowický koláč s tvarohom.

Gorčanské kulinárske tradície sa dočkali vlastnej publikácie – materiály z knihy „Dawna kuchnia górali gorczańskich” (Stará kuchyňa gorčanských horalov) sú sprístupnené na stránkach www.gorczanskiesmaki.pl. Nájdete tam predovšetkým vegetariánske pokrmy, ako: placky z plechu, polievku Juha, śliwcorka (slivková polievka), kapustové závitky s pohankou a hubami a kvaka zo zásobníka na popol. Keď budete v Ochotnici Górnej, hľadajte salaš U Bucka, ktorý dodnes vyrába široké spektrum syrov tradičnými metódami pastierov a pomôže vám pochopiť rozdiel medzi bundzom, bryndzou, gołkou a oštiepkom.

Je nespochybniteľné, že pravidelné výpravy do Gorcov a Ostrovných Beskýd nielen zlepšujú naše rozpoloženie a fyzickú kondíciu, ale tiež zdravie. Tým skôr, že dôležitými bodmi regiónu sú Picí pavilón minerálnych vôd v Szczawe a v údolí Raby a Słonky ležiace kúpele Rabka-Zdrój. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia rabské minerálne vody, pretože majú veľký význam v kúpeľných, pitných a inhalačných kúrach. Navyše rabské soľanky sa využívali už v stredoveku. O niekoľko sto rokov neskôr, v 19. stor., sa v mestečku liečila tuberkulóza, kedysi jedna z najnebezpečnejších chorôb sveta. Práve vtedy boli, v roku 1857, z iniciatívy Józefa Dietla, vykonané chemické skúšky rabských vôd. Výsledky expertízy potvrdili ich liečivé prednosti a Rabka bola uznaná za kúpele. Ďalšími dôkazmi potvrdenia výnimočnosti rabských minerálnych vôd sú udalosti medzivojnového obdobia. V tomto nenápadnom horskom mestečku sa vtedy úspešne liečili deti trpiace chorobami dýchacích ciest, alergiami a cukrovkou. V 20. rokoch minulého storočia boli v Rabke postavené nové objekty sanatórií, na okolie pritom bola vztiahnutá krajinná ochrana. V roku 2009 tu vznikla tiež gradovňa. V súvislosti s obrovskými úspechmi, ktoré boli zaznamenané v oblasti aktivít pre zdravie detí a mládeže, sa mesto v roku 1996 dočkalo čestného titulu „Mesto detí sveta“, ktoré mu bolo udelené spoločne komisiou Rádu úsmevu, UNESCO a Nowosądeckým vojvodom. Do Rabky-Zdroja sa vyplatí vydať v akúkoľvek ročnú dobu, ale predovšetkým v lete a na jar. Práve vtedy sa tu koná celý rad akcií, vrátane: Slávností rabskej soľanky, Rabka festivalu – Medzinárodného festivalu detskej literatúry, Integračné spartakiády detí a mládeže, Karpatského festivalu detských regionálnych súborov, Prázdninového festivalu rozprávok a cyklistické akcie Pohár soľného chodníka.

Za návštevu stojí tiež bábkové divadlo „Rabcio”, ktorého história siaha do roku 1949, kedy nastala potreba podporiť deti trpiace tuberkulózou. V sanatóriách vtedy pobývajúci mladí pacienti mali príležitosť vidieť v kariére divadla prvé vystúpenie „Rabcio Zdrowotek”.

Najmladší milujú Rabkoland – v celom Poľsku známy zábavný park ponúkajúci viac ako 30 zariadení, ktoré deti môžu využiť samé alebo s rodičmi. Nájdeme v ňom kolotoče, divadlá pre najmladších a množstvo ďalších atrakcií. A na milovníkov šialenejšej zábavy čaká Medzinárodný horský pretek Limanowa – sedlo pod Ostrou teda preteky formúl.

Pokiaľ pre vás oblasť Gorcov a Ostrovných Beskýd stále zostáva záhadou, príďte sem v lete. Od začiatku mája do konca septembra organizuje Fórum obcí Ostrovných Beskýd festival s názvom ODHAĽTE OSTROVNÉ BESKYDY. Jeho program tvorí napr. zdolávanie vrcholov, Haličský železničný piknik v Dobrej a spoločné upratovanie Ostrovných Beskýd. Fanúšikom koncertov odporúčame navštíviť hudobný Festival 4 kultúr Slobodnej ochotníckej republiky, Ocho! Festival v Ochotnici Dolnej a tiež Festival Dunajca v Tylmanowej.

Gorce a Ostrovné Beskydy sú pohostinné regióny, bohaté na tradície, krásnu krajinu a so širokým spektrom atrakcií pre turistov všetkého druhu. Nemožno ich vypísať všetky, preto odporúčame ich navštíviť a osobne prežiť. 

Multimédiá