Pre milovníkov pamiatok

duży drewniany kościół w ciemnym kolorze
Małopolska była siedzibą wielu wybitnych rodów i przebiegały przez nią ważne szlaki handlowe na Węgry, Ruś i Śląsk, co spowodowało konieczność wzniesienia zamków, nadgranicznych warowni i strażnic szlaków handlowych.

Malopoľsko bolo sídlom mnohých popredných šľachtických rodov a prebiehali ním dôležité obchodné chodníky do Uhorska, do Rusi a do Sliezska, čo viedlo k nutnosti stavať hrady, pohraničné pevnosti a ďalšie objekty strážiace obchodné trasy. Najslávnejšie budovy tohto typu sa nachádzajú na severe Malopoľska, ale ako v Sadeckých, tak Nízkych Beskydách o ne rozhodne tiež nie je núdza. Môžeme ich obdivovať napr. v Muszyne, Rytre a Nowom Sączi.

Rozhodne stojí za to navštíviť v rozľahlej kotline ležiaci Nowy Sącz a v ňom najstaršiu pamiatku – gotickú kapitulu sv. Margaréty z prelomu 14. a 15. stor. Ďalšie historické stavby sú klasicistická radnica, Gotický dom, časť mestských hradieb zo 14. stor. a meštianske domy na Uhorskom predmestí. Za námestím, v tzv. Gotickom dome, sídli Okresné múzeum so stálou expozíciou cechového umenia od 14. stor., ľudového umenia od 18. stor. a zbierkou pravoslávneho sakrálneho umenia. Pri vlakovej stanici sa nachádza Stará železničná kolónia – robotnícke sídlisko s novogotickým kostolom a Robotníckym domom, vystavané pre robotníkov pracujúcich v sądeckých železničných dielňach. Ide o jedno z najstarších robotníckych sídlisk v Poľsku. 

Nízke Beskydy z hľadiska architektúry za Sadeckými nijako nezaostávajú. V Gorliciach ležiacich na severnej hranici horského pásma stojí Dvorec Karwacjanov – rezidencia prvých majiteľov mesta. Vznikol v 15. storočí ako obranná stavba, o čom svedčí umiestenie na zráze a prvky stavby. V období reformácie slúžil ako modlitebňa inovercom. Od polovice 19. stor. zastával rolu zbrojnice a skladu starých vecí. Bol zničený v roku 1915 počas delostreleckého ostreľovania mesta. V 80. rokoch bol obnovený a v súčasnosti v ňom sídli umelecká galéria „Dwór Karwacjanów“.

Ďalšou budovou so zaujímavou históriou je „Szklarczykówka”. Ide o dom ležiaci v centre mesta, ktorý v 30. rokoch 20. stor. za výhru v lotérii postavil Józef Szklarczyk – prednosta gorlickej železničnej stanice, neskôr lesník obchodujúci s drevom. Budova nemá šťastnú históriu, čoskoro po postavení ju zaplavila povodeň a v dobe 2. svetovej vojny v jej múroch úradovalo gestapo. Pivnice premenilo na väzenské cely, prízemie na kanceláriu a vypočúvaciu miestnosť a mučiareň, na poschodí bývali mučitelia. Počas nemeckej okupácie boli v „Szklarczykówke” väznení a vraždení ľudia. Po vstupe Červenej armády sa cely opäť zaplnili a mučiareň nezmenila svoju funkciu. Po niekoľkých rokoch sa dom vrátil do držania predvojnovej majiteľky. Bol vyhlásený za Miesto národnej pamäti. Bohužiaľ, história Gorlíc je poznamenaná vojnami, krvou a obetovaním. Na území mesta sa nachádza 5 vojenských cintorínov z doby 1. svetovej vojny a židovský cintorín.
Úplne odlišný vzhľad a históriu má zámok v Siaroch. Historickú rezidenciu v štýle viedenskej secesie, obklopenú parkom, nechal postaviť haličský naftový magnát Władysław Długosz. Ako mladý chlapec sa zamiloval do dcéry majiteľa Siar. Nebol natoľko zámožný, aby sa mohol uchádzať o ruku krásnej Kamily, preto sa rozhodol zbohatnúť. Vlastnené peniaze investoval do hľadania ropy, ale zbankrotoval. Na pomoc mu prišiel istý Kanaďan, ktorý Długosza zamestnal ako vedúceho bane a poslal ho do Borysława, aby tam hľadal ložiská ropy. Odhodlaný Długosz pracoval v ťažkých podmienkach, ale jeho úsilie sa vyplatilo – objavil zásoby cennej suroviny a vďaka tomu sa z neho stal bohatý muž. Nielenže odkúpil dlhy budúceho svokra, ale dodržal slovo dané milovanej a oženil sa s ňou. V roku 1976 bol zámok zapísaný do registra pamiatok a dodnes si ho mladé dvojice vyberajú ako miesto svadobného obradu.

Menej romantické stavby, i keď pre Nízke Beskydy charakteristické, sú lemkovské chyże (chalupy). Tieto hospodárstva tvorené jednou budovou sa skladali z obytnej časti, siene a stajne. Časť budov, zvlášť tých opustených, je zanedbaná a zničená. Lemkovskú architektúru môžeme obdivovať v dedine Bartne. 

Objekty so zaujímavou minulosťou sú tiež nedávno zrekonštruovaný dvorec z 15. storočia v Rope a vila v Krynici.

Nezanedbateľný význam pre krajinu Sadeckých a Nízkych Beskýd majú sakrálne objekty, z ktorých väčšina je drevená a predstavuje architektonické pamiatky. Lesy porastajúce karpatské vyvýšeniny poskytovali surovinu na šľachtické dvorce, meštianske domy, chalupy sedliakov, katolícke i pravoslávne kostoly. Úplná väčšina drevených budov sa ocitla na Chodníku drevenej architektúry, ktorý v Malopoľskom vojvodstve na dĺžku meria 1500 km a zahŕňa 255 objektov. Časť z nich bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. 

Z budov nachádzajúcich sa na území Sadeckých a Nízkych Beskýd sa niekoľko dočkalo zápisu na zoznam UNESCO, vrátane jednoloďového kostola sv. Filipa a Jakuba apoštolov z 15. storočia v Sękowej, ktorého atrakciou je pre návštevníkov otvorený suterén veže, neskoro gotické portály, krstiteľnica z roku 1522, oltár zo 17. stor. a zaujímavé maľby. V Powroźniku môžeme navštíviť gréckokatolícky kostol sv. Jakuba Mladšieho, postavený okolo r. 1600, najstarší pravoslávny kostol v poľských Karpatoch, ktorý sa vyznačuje troma cibuľovými strechami na stanových strechách a na veži. V 17. stor. bol postavený gréckokatolícky kostol Ochrany Bohorodičky v Owczaroch, v ktorého interiéri môžeme vidieť napr. ikonostas z 18. stor. V Kwiatoni sa nachádza gréckokatolícky kostol sv. Paraskévy, ktorý je považovaný za klasický príklad lemkovského kostola a za jeden z najkrajších v Poľsku. V jeho interiéri sa dochovalo vybavenie z 18., 19. a 20. stor. Pozornosť si zaslúžia nádherné maľby s figurálnymi a ornamentálnymi motívmi a ikonostas vzniknutý pod štetcom Michała Bogdańského v roku 1904. O necelých 20 km ďalej, v Brunaroch Wyżných, bol v roku 1797 postavený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, ktorý dnes slúži ako rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Dochovali sa v ňom charakteristické regionálne rysy lemkovských chrámov. Vo vnútri môžeme vidieť maľby z konca 19. stor. a zlomky starších barokových malieb z doby stavby kostola, a tiež mnoho súčastí vybavenia z 18. a 19. stor.
Okrem objektov zo zoznamu UNESCO Chodník drevenej architektúry tvoria napr.: kostol v Ptaszkowej, kostol v Tyliczi, kostol Premenenia v Krynici, pravoslávne kostoly: v Boguszy, Krynici-Słotwinách, Binczarowej, Szczawniku a Miliku. 

Nemenej zaujímavé sú: murovaný kostol a kláštor klarisiek a Pápežský oltár v Starom Sączi a tiež židovský cintorín a synagóga v Nowom Sączi.