Ste tu:
Späť

Východný front v regióne Małopolska

Východný front v regióne Małopolska

Austriackie moździerze pod Gorlicami
V roku 1914 sa Małopolska stala scénou bojov na východnom fronte 1.svetovej vojny. Vojenské operácie na tomto teréne Rusi začali od vykonania hurikánového úderu, ktoré malo viesť k dvojitému okrídleniu rakúsko-uhorskej armády, odrezania jej od Visly, Dnestra a Karpát, napokon k jej zničeniu. Čoskoro značná časť východnej Haliče vpadla do ruských rúk. Pevnosť Przemyśl, kde doteraz sídlilo rakúske veliteľstvo, bola obkľúčená.
V novembri 1914 ruská armáda prežívala najväčšie úspechy na haličskom fronte. Ruský front sa presunul do podkrakovských miest: Wolbromia a Słomník, a ďalej východne od Brzeska a Nového Sacza sa tiahol až ku Karpatom, kde len niekoľko málo bodov znemožňovalo cárskym oddielom presun na juh. Okolo 11. novembra, pred začiatkom novej rakúsko-uhorskej ofenzívy, sa ruská armáda dostala najďalej na západ, pričom zahrnula skoro šesť sedmín Haliče a skoro celé Poľské kráľovstvo a tak susedila s nemeckými hranicami. Od 16. do 19. novembra došlo v severných častiach regiónu Małopolska k bitke pri Krzywopłotoch. Poľským legionárom a rakúsko – uhorským vojakom sa vtedy podarilo zastaviť ruský pochod na západ  a na sever od Krakova.

Počas bitky o Krakov sa ruské vojská dostali až k bodu, ktorý bol po bojoch zvečnený obeliskom na vrchu Kaim a 6.decembra 1914 frontová línia prebiehala iba 10 km od  námestia Rynek Główny. Takisto 6.decembra 1914 posádka z obliehanej z dvoch strán pevnosti Krakov, zaútočila a vyhnala nepriateľa z okolia mesta.

Krakovská bitka zastavila hlavný ruský  úder a rakúsko-uhorským vojskám teraz išlo definitívne o zadržanie parného valca, ako bola nazývaná ruská ofenzíva a o tom 2.a 12.decembra 1914 mali rozhodnúť boje južne od Krakova. Tieto boje poznáme ako bitka pri Łapanovej a Limanovej. Bola to bitka, ktorá rozhodla o zadržaní ruskej ofenzívy v Haliči.  

Taktiež v decembri, v dňoch 22.–25. sa  bitky pri Łowczóvku zúčastnila I. Brigáda légií.Zrážka nepriateľských armád na istý čas zadržala ruské sily smerujúce na západ, vďaka čomu mohli Rakúšania rozšíriť front na línii Tarnov- Gorlice. Front sa na dlhé mesiace upokojil a – prvý krát v dejinách – sa zmenil na obranné pozície s líniami zákopov, bunkrov, rezervných pozícií atď. Zmena nastala až po bitke pri Gorliciach, ktorá sa konala v dňoch 2.–5. mája 1915 a viedla k jednému z najväčších prelomení frontu v dejinách Európy.  V dôsledku bitky pri Gorliciach rakúske a nemecké vojská vytlačili ruské oddiely na východ a donútili ich k ústupu.

V máji 1915 korpusy 1. Rakúsko-uhorskej armády, ktorá pôsobila na severnom brehu Visly začali následovať ustupujúce ruské vojská. Po oslobodení Przemyśla a Ľvova to takmer viedlo k celkovému zrúteniu ruského frontu na juhu. Na konferencii v Baranowiczach, ktorej sa zúčastnil sám cár Mikuláš II. sa rozhodlo o tom, aby Poľské kráľovstvo sa udržiavalo čo najdlhšie, pričom by sa treba bolo sústrediť na bojoch v severozápadnom fronte. Avšak už 5. augusta ruské vojská museli opustiť Varšavu,  pretože im hrozilo obkľúčenie.

V dôsledku jarno – letnej ofenzívy ústredných štátov sa do rúk Nemcov a Rakúšanov dostala takmer celá Halič, Poľské kráľovstvo, Litva a Kurónsko.

Tachometer Predná

Prehrať Prehrať

Súvisiace príspevky