Tradície a zvyky

Szopka krakowska








    Lajkonik, predovšetkým jeho pochod, je jednou z najznámejších tradícií v Malopoľsku: Krakove. Každý rok, osem dní po sviatku Božieho tela, z mestskej časti Zwierzyniec na Hlavné námestie ide ulicami mesta farebný koník na dvoch červených nohách s bradatým jazdcom držiacim budzogáň. Kto mu dá výkupné, dostane budzogáňom po hlave, čo vraj prináša šťastie počas celého roku. Lajkonik, hoci dnes je to iba smiešne preoblečený človek, je podľa legendy pamiatkou po tatarských nájazdoch, ktoré v XIII. st. siahali až do Krakova.

  Hejnał mariánsky – pekná,  neustále živá krakovská tradícia – taktiež nadväzuje na nájazdy tatárov. Strážnik z veže Mariánskeho kostola na hlavnom námestí každú hodinu na štyri svetové strany hrá charakteristickú melódiu na trúbke, s prerušeným posledným tónom. Vraj, keď sa k mestu blížili tatarskí bojovníci, uvidel ich iba strážnik-trúbkár. Zahral na trúbke, aby zobudil ochrancov mesta, avšak melódiu neskončil, pretože zahynul od tatarskej strely.

    Súťaž o najkrajšie pomaľovanú chatu sa usporadúva každý rok v nedeľu po Božiom tele v Zalipiu. Krátko po Božiom tele sa treba vybrať do tejto malej dedinky v okolí Dąbrowy Tarnowskej. Táto obec je známa vďaka tradícii ozdobovania domov farebnými kvetovanými vzormi na bielom tle,  ktorá sa zrodila viac ako pred sto rokmi. Maľby pokrývajú steny domov, ako aj hospodárskych stavieb (dokonca studní a psích búd), ako aj interiér izieb, kuchynské nástroje a nábytok. Zalipianky pripravujú aj vyšívané kroje, prikrývky, obrusy a mnoho iných ozdôb. Táto originálna tradícia sa vďaka tejto súťaži udržiava nielen v Zalipiu, ale aj v niektorých iných okolitých dedinách.

    Redyk, čiže slávnostný pochod pastierov so stádami oviec, odchádza z podhalanských dedín na ďaleké, horské poľany (hole). Keď sa už zima schyľovala ku koncu a pastviská nachádzajúce sa v horách sa začínali zelenať, bača a jeho pomocníci prichádzali k hospodárom oviec a zberali sa ku holiam. Pobyt na horských lúkach sa začínal v súlade s karpatskou tradíciou, čiže na sv. Vojtecha (23. apríla) a trval do sv. Michala (29. septembra). Tradične najdôležitejší redyk odchádzal z Ludźmierza, zo sanktuária „Gaździny Podhala”, kde nasledovalo posvätenie stáda a pastierov. V súčasnosti sa v ludźmierskom sanktuáriu okolo 23. apríla organizuje Bačovský sviatok. Iný známy redyk sa odohráva v Jaworkách pri Szczawnici, trochu menej tradične, pretože v júli. Sprevádzajú ho rôzne umelecké vystúpenia, degustácie a súťaže. Chodník oštiepkom v Malopoľsku nadväzuje na tradíciu pásenia oviec na horských lúkach a na výrobu pochúťok z mlieka týchto zvierat. Táto trasa spája 31 salašov, v ktorých sa z ovčieho mlieka vyrábajú oštiepky a iné pochúťky (bryndza, bundza, žentica, redykołky). Ovčie špeciality je možné kúpiť priamo u baču, na salaši na horskej holi: stačí ísť podľa pokynov Chodníka oštiepkom.

    Salaše na chodníku sa nachádzajú napr. v Tatrách: v Kuźniciach a na Kalatówkach, v Zakopanom pri Drodze pod Reglami, v Chochołowskej a Kościeliskej doline, ako aj na Polane Rusinowej. Ďalšie sú na Podhalu (v Bustryku, na  Baligówce, v Leśnicy, Gliczarowe Górnym, Bielom Dunajci, Nowom Targu vedľa letiska, Ratułowe, Murzasichlu, ako aj v Brzegach a Białce Tatrzańskej pod Kotelnicou), v Gorcach (na Hali Długiej pod Turbaczom, na Zorymbku Wyżnym a v Kowańcu, ako aj v Konine na severnej strane Goriec), Pieninách (v Czorsztyne a Jaworkach), na Spiši (v Dursztyne, Łapszach Wyżnych a Niżnych), Orawe (pod Babiou horou v Zubrzycy Górnej), a taktiež v Sądeckých Beskydách (v Wierchomli). Viac informácií o chodníku sa nachádza na stránke: www.taatry.pl a  s výrobou oštiepka sa v prijateľnej a hravej forme oboznámime na strane: www.oscypek.wrotamalopolski.pl.

Multimédiá