Vianoce

Kolorowe bombki wiszące na choince

Vianoce pripadajúce  na 25. a 26. decembra sú jednými z najdôležitejších kresťanských sviatkov, ktorým sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. V poľskej tradícii sú Vianoce najkrajším a rodinným sviatkom v roku. Súvisí s nimi mnoho zvykov, o. i. nemôže v dome chýbať pekne ozdobený veľkonočný stromček, delenie sa oblátkou a prianie si všetkého dobrého, koledy a darčeky.

Veľkonočný stromček, ozdobujúci domy počas Vianoc, sa ozdobuje o. i. farebnými guľami a reťazmi. Počas veľkonočnej večere sa pri ňom ukladajú darčeky pre blízkych, ktoré v súlade s tradíciou prináša v Malopoľsku Anjelik a nie sv. Mikuláš ako v iných regiónoch.

Vianočná večera je príležitosťou, na ktorú sa raz v roku pripravujú špecifické zeleninové jedlá. Podľa tradície by ich malo byť dvanásť. Nemôže chýbať boršč s uškami s hríbovou náplňou alebo polievka zo sušených hríbov. Na vianočnom stole by sa mal nachádzať vyprážaný kapor, najlepšie zatorský. Tradičným jedlom je kyslá kapusta s hrachom alebo s hríbami. Na dezert sa je mak so sušeným ovocím alebo rezance s makom, kompót so sušeným ovocím a rôzne zákusky.

Koledy sú ďalšou tradíciou spojenou s Vianocami. Spievajú sa v domoch a kostoloch. Je možné ich počúvať aj vo vykonaní koledníkov, čiže skupín preoblečených ľudí chodiacich od domu k domu a spievajúcich koledy, ako aj pastorálie. Medzi nimi sa najčastejšie objavuje turoň, zvláštna postava s hlavou kozy alebo barana. Na čele koledníkov ide otec Vianoc nesúci veľkú hviezdu z papiera. V sprievode za nimi idú iní: traja králi, žid, cigánka, hudobníci... za spev obdržiavajú milodary a ak ich nedostanú, často vyčíňajú!

Pastierska sv. omša je slávnostnou sv. omšou odpravovanou o polnoci z noci 24. na 25. decembra. Účasť na nej je jedným z najdôležitejších prvkov slávenia Vianoc. Krakovskí mešťania sa tradične vyberajú na pastiersku omšu do najdôležitejšej mestskej svätyne, čiže do Mariánskeho kostola pri Hlavnom námestí.